Zlaté slitky

Zlaté mince SR

Výtvarné zpracování slovenských mincí je spolu s českými na špičce současné světové mincovní tvorby. Jejich autoři čerpají ze společné kulturní tradice jejíž základy rozvíjeli v minulém století přední českoslovenští umělci jako Alfons Mucha, Otakar Španiel a další výtvarníci kteří se podíleli na podobě platidel první československé republiky.

   * Bimetalová mince : zlato, paladium
** Trimetalová mince : zlato, stříbro, platina

2025
100 € - Zavedenie zlatej mince - dukátu v Uhorsku - 700. výročie

2024
100 € - Nehmotné kultúrne dedičstvo SR - MODROTLAČ

2023
100 € - Vznik Samovej ríše - 1400. výročie

2022
100 € - Bratislavské korunovácie - 450. výročie korunovácie Rudolfa

2021
100 € - Nehmotné kultúrne dedičstvo SR - FUJARA, hudobný nástroj a jeho hudba

2020
100 € - Nitrianske knieža Svätopluk II.

2019

100 € - Veľkomoravské knieža Mojmír I.

2018
100 € - Bratislavské korunovácie – 400. výročie korunovácie Ferdinanda II.

2017
100 € - Svetové prírodné dedičstvo – Jaskyne Slovenského krasu

2016
100 € - 275. výročie korunovácie Márie Terézie

2015

Svetové dedičstvo UNESCO Karpatské bukové pralesy.

2014

Veľkomoravský panovník Rastislav

2013

Bratislavské korunovácie - 450. výročie korunovácie Maximiliána II.

2012

Bratislavské korunovácie - 300. výročie korunovácie Karola III.

2011

Nitrianske knieža Pribina - 1150. výročia úmrtia

2010

Svetové dedičstvo UNESCO Drevené chrámy v slov. časti karpatského oblúka

2009
Bez emise

2008

400. výročie korunovácie Mateja II. v Bratislave

2007

Emise zrušena

2006
  
5000 Sk Mojmír II, Velkomoravský panovník

2005
 
5000 Sk Korunovace Leopolda I. 

2004

10000 Sk vstup Slovenskej republiky do Európskej únie *

2004 
 

5000 Sk Světové dědictví UNESCO - Bardejov - městská památková rezervace

2003

10000 Sk 10. Výročí vzniku Slovenskej Republiky *

2002
  
5000 Sk Světové dědictví UNESCO - Vlkolínec - rezervace lidové architektury

2001
  
5000 Sk Začátek třetího tisíciletí **

2000

10000 Sk Jubilejní rok 2000 - Bimilénium

1999
  
5000 Sk 500. výročí ražby prvních tolarových mincí na Slovensku v Kremnici

1998
  
5000 Sk Světové dědictví UNESCO - Spišský Hrad a kulturní památky v okolí

1997
  
5000 Sk Světové dědictví UNESCO - Banská Štiavnica

1994
  
5000 Sk 1100. výročí velkomoravského panovníka Svatopluka

Investiční zlato

Slovenské pamätné mince 1993 - 2008
[.pdf, 7611.7 kB]


Muzeum v Kremnici

Národná banka Slovenska prednedávnom sprístupnila verejnosti novú webovú stránku Múzea mincí a medailí v Kremnici, ktorá návštevníkom ponúka okrem atraktívnejšieho vzhľadu aj jednoduchšiu orientáciu a bohatú fotogalériu z expozícií, výstav a podujatí múzea. www.muzeumkremnica.sk


Investiční zlato

Výstava vzestup a pád měn
1. část [.pdf, 5615.1 kB]
2. část [.pdf, 4844.9 kB]
3. část [.pdf, 9038.4 kB]

Výstava Vzostupy a pády mien je výstavou, ktorá bola pôvodne nainštalovaná v Múzeu mincí a medailí v Kremnici a v jeseni 2009 v ústredí NBS v Bratislave. Národná banka Slovenska  výstavu postupne sprístupňuje verejnosti na celom Slovensku. Po Kremnici, Bratislave, Trenčíne, Žiline, Martine, Trebišove a Prešove je výstava prístupná aj v Spišskej Novej Vsi.

Kremnická mincovňa 
Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 670 rokov. História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské mesto Kremnica.

Konečným produktom ťažby kremnického zlata boli florény, svedčí o tom prvá písomná zbierka z roku 1335. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “ Dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata.

Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.

V roku 2008 oslávi kremnická mincovňa 680.výročie založenia.





Mám rád ZLATE-SLITKY .CZ